Točenie na kruhu
Točenie na kruhu je veľmi populárna technika výroby keramiky, ktorá sa používa už tisíce rokov. Je to spôsob tvarovania hliny na točiacom sa hrnčiarskom kruhu čím sa dajú vytvoriť krásne a funkčné nádoby, ako sú misky, vázy a šálky. V tomto krátkom článku si priblížime proces točenia na tvorbu jedinečných keramických diel.
Príprava hliny
Než začnete točiť, musíte si pripraviť hlinu. Existuje veľa rôznych druhov hliny, z ktorých každá má svoje vlastnosti. Medzi najbežnejšie druhy používané na točenie patrí kamenina a porcelán. Kameninová hlina je známa svojou odolnosťou a pevnosťou, zatiaľ čo porcelán je cenený pre svoju hladkú textúru a priesvitnosť.
Aby sa hlina pripravila na točenie, najprv sa miesi, aby sa odstránili všetky vzduchové bubliny, zabezpečila sa konzistencia a rovnomerné plastickosť. Potom sa vytvaruje do gule a umiestni na kruh.
Centrovanie hliny
Keď je hlina na kruhu, ďalším krokom je jej vycentrovanie. Je to rozhodujúcim krokom v procese točenia, pretože zabezpečuje rovnomerné rozloženie na kruhu. Na vycentrovanie hliny sa pomocou rúk vyvíja tlak na hlinu, kým sa kruh točí. Vznikne tak symetrický tvar, ktorý je pripravený na tvarovanie.
Formovanie
Keď je hlina vycentrovaná, môžeme začať formovať nádobku. Existuje mnoho rôznych techník, ktoré sa dá použiť na tvarovanie , ako napríklad technika ťahania, štípania a orezávania. Jednou z bežných techník je "klasicky známe" vytiahnutie hliny prstami a vytvorenie tvaru valca. Odtiaľ môže hrnčiar začať tvarovať misku, vázu alebo inú nádobu pomocou prstov alebo iných tvarovacích nástrojov.
Pridanie detailov
Po vytvarovaní základného tvaru tela môže hrnčiar pridať detaily, ako sú rúčky, hrdielka alebo iné ozdobné prvky. Tieto detaily sa často pridávajú pripevnením kúskov hliny na náš vytočený základný tvar a vyhladením lepených plôch, aby sa vytvoril rovnomerne hladký povrch. Ďalej sa dajú tiež použiť rôzne nástroje na vytvorenie textúry alebo vzorov na povrchu nášho predmetu.
Konečná úprava
Keď je naša nádobka dokončená, je potrebné ju vysušiť a následne vypáliť v keramickej peci, aby dosiahla pevnosť a bola trvalá. Po takzvanom "prežahu" (prvom vypálení) môže hrnčiar pridať na povrch glazúry alebo iné úpravy. Glazúry sa aplikujú vo forme tekutého náteru, aby sa pridala farba, textúra alebo iné dekoratívne efekty. Následne sa nádoba dáva na druhý výpal, ktorý zacelí povrch roztavením glazúry.
Záver
Točenie na kruhu je veľmi obohacujúca ale aj náročná umelecká forma, ktorá si vyžaduje kombináciu zručnosti, trpezlivosti a kreativity. Zvládnuť ju si vyžaduje veľa času a odhodlania. Po jej zvládnutí ponúka však pocit uspokojenia a nekonečné umelecké vyjadrenie.
